Dr. Peter Pištek sa lúči so študentami

Zdá sa, že zbavovanie sa kritikov dekana na FIIT STU ešte stále nekončí. Čo sme naznačovali vo včerajšej správe, sa už dnes stalo realitou. Na fakulte končí ďalší bývalý prodekan – Dr. Peter Pištek. Mrzí nás, že dekan Kotuliak si zvolil cestu, pri ktorej ničí všetko a všetkých, koho majú študenti FIIT STU radi.

V internom diskuskom portáli Askalot zverejnil Dr. Pištek pár slov na rozlúčku, ktoré si zaslúži vidieť široká verejnosť, nielen zamestnanci a študenti FIIT STU.

Doktor Peťo, my, študenti zo Za Našu FIIT, Ti z celého srdca ďakujeme za všetko, čo si pre nás a pre fakultu urobil. Bol si úžasným prodekanom s veľkým srdcom, ktorého mnohí z nás zbožňovali. Taktiež Ti patrí veľká vďaka za to, že si posledné mesiace bojoval za hodnoty, ktoré sú oveľa významnejšie a dôležitejšie ako peniaze a moc. Nevzdáme sa!

Milé študentky a študenti,

dnes som dostal aj ja informáciu, že sa s mojim pôsobením na fakulte ďalej nepočíta a pridal som sa tak do klubu zamestnancov, za ktorých spoločnosť sa určite nemusím hanbiť.

Aj keď byť prodekanom pre bakalárske štúdium je vždy namáhavá práca, tak táto skúsenosť určite stálo za to. Začínali sme s tým, že úbytky študentov sme mohli brať pri tej kvantite ozaj len ako čísla, čo sa nám nepáčilo. Vďaka neskutočnej pomoci množstva kolegov (vedenie, pedagógovia, ŠO) sa nám podarilo toto upraviť tak, že pri väčšine ľudí som vedel, že ak štúdium vzdali/nespravili, tak prečo k tomu došlo a vedeli sme prijímať ďalšie kroky. Jeden z vrcholov vnímam veľmi pozitívnu spätnú väzbu od vyhodených študentov v minulom roku. Napriek tomu, že skončili, tak fakultu skoro všetci (až na dve výnimku) vnímali veľmi pozitívne. 

Nejaké skúsenosti aj predtým ako som sa stal prodekanom, keď som hájil záujmy našej fakulty ako študent v univerzitnom senáte a v ŠRVŠ na celoslovenskej úrovni. Predpisy som celkom poznal. Našim cieľom bolo robiť veci aj viac ako len podľa predpisov. Vytvorili sme menšiu skupinku, v rámci ktorej sme naštudovali každý stovky hodín informácií o tom, ako fungujú tí najlepší vo svete a hľadali sme, čo z toho vieme urobiť v našom prostredí. Viacerí z vás by vedeli hovoriť koľko dotazníkov ste od nás podostávali. Bol to veľký záväzok prečítať vašu spätnú väzbu v priebehu pár dní, niekedy kumulatívne aj v rozsahu väčšej diplomovky. Veľmi nás tešilo, keď sme sa postupne preklápali k tomu, že pozitívna spätná väzba tvorila väčšinu vyjadrení. Ďakujem, že ste nám svojou aktivitou pomáhali budovať lepšiu fakultu. Aj vďaka vám sme to dotiahli na úroveň, že na stretnutiach IT fakúlt Čiech a Slovenska sme sa postupne stali tými, čo dávali rady ako robiť na fakultách viac (až sme na koniec s Majom dostali aj platené ponuky na zavedenie tohto nášho systému). Samozrejme nedostatkov sme ešte mali dosť, mali sme plány aj na ďalšie zlepšovanie sa. 

Za dobu na fakulte sa mi podarilo byť vedúcim takmer 60tke študentov. Bola to radosť a príležitosť sa neustále zlepšovať. Nikdy som necieliľ zámerne na premiantov o to viac ma teší, že veľa z nich dosiahlo svojimi výsledkami na medzinárodnú úroveň, či boli navrhnutí na ocenenia v štátnicových komisiách. Snažil som sa byť vedúcim, ktorý nechá viac voľnosti v hľadaní sa v téme a zároveň taký, pri ktorom sa študenti nebáli porozprávať aj o iných veciach, ktoré sa im podarili/trápili ich (aj úplne mimo tému záverečnej práce). Študenti boli skvelí aj v tom, že mali so mnou trpezlivosť a doba mojej odozvy bola často kvôli prodekanským povinnostiam pomalšia.

Nehovorím, že som tento záver nečakal, ale od kedy nie som prodekanom, tak sa mi už podarilo splniť takmer všetky kritéria na docentúru (alebo som k nim veľmi blízko), ale nevadí život pôjde ďalej 🙂

Ďakujem všetkým, s ktorými som mohol spolupracovať. V drvivej väčšine to bola veľmi pozitívna skúsenosť. Existoval tu skvelý kolektív zamestnancov aj študentov. Teda určite to nebolo len o mne, Majovi a Danke (za štúdium). Bez výziev a podnetov od vás všetkých by sme nevymysleli toho toľko. Bez obrovskej podpory od asi každého oddelenia na FIIT by sme boli len za mladé tváre na popredí, ktoré by prišli a zas odišli.

Je preto pre mňa veľmi smutné, keď vidím, kde sa naša fakulta uberá poslednú dobu. Už len tie príspevky tu na Askalote, týkajúce sa problémov vo výučbe. Nechápem ako sa dá tak rýchlo zbúrať dobre rozbehnutý systém. Študentom je často hovorené, že to takto má byť, diskutovať netreba a študenti majú najmä študovať. Nemyslím si však, že toto je cesta FIIT. My sme boli vždy tí „buriči“, ktorí si šli vlastnou cestou a bojovali nekorektnému správaniu (hackathony s investigatívnymi novinármi, podporné štrajky so stredoškolskými učiteľmi, #allforjan iniciatíva, odsúdenia plagiarizmu bývalého predsedu NR SR, vytvárania nástrojov na kontrolu štátnej a verejnej sféry,…).To bola cesta FIIT.

Záver zakončím pozitívne. Som veľmi hrdý na to, ako sa správa a diskutuje väčšina z vás, študentov. Ako podkladáte svoje tvrdenia ľahko overiteľnými faktami, ako sa snažíte kriticky poukázať na nedostatky, prípadne aj navrhnúť riešenie. Priateľka si často už až povzdychla, keď som chválil, čo tí naši študenti zas vymysleli 🙂 Verím, že vám toto vydrží a budete v tomto pokračovať naďalej. Inak Slovensko nezmeníme, keď nezačneme od seba a svojho okolia.

PS: kolegom budem ešte určite posielať v priebehu týždňa maily, keďže to by bola aspoň tak isto dlhé ďakovanie.