Koncom predchádzajúceho týždňa sme sa dozvedeli, že minimálne jeden študent dostal od svojho pedagóga, blízkeho dekanovi FIIT STU, prof. Kotuliakovi, do mailovej schránky dokument s názvom sanca_pre_kotuliaka.pdf spoločne s odporúčaním, aby sa pod tento dokument podpísal. Je pravdepodobné, že takýchto prípadov bolo viac.
Pokladáme za nešťastný spôsob šírenia tohto dokumentu. Na rozdiel od výzvy nás, študentov, v ktorej vyzývame prof. Kotuliaka, aby sa pre dobro fakulty vzdal funkcie dekana FIIT a pod ktorú sa podpísalo už takmer 500 študentov fakulty (viac ako 40%), a ktorá bola verejne dostupná, sa táto výzva šíri spôsobom, ktorý je prinajmenšom mierne nátlakový.
Na rozdiel od Výzvy študentov, otvorených listov učiteľov a petície verejnosti, túto výzvu podpredseda akademického senátu univerzity prečítal v závere diskusie týkajúcej sa návrhu na odvolanie dekana FIIT.
Dokument obsahuje viaceré tvrdenia, s ktorými sa nemôžeme stotožniť. Prikladáme preto našu reakciu na jeho jednotlivé časti.
#1: ”Vážený pán rektor, vážený predseda akademického senátu, vážení členovia senátu, vážení predstavitelia STU,
My, dolu-podpísaní zamestnanci a študenti FIIT STU, sa na Vás obraciame s výzvou o udelenie „ŠANCE pre prof. KOTULIAKA“ naplniť jeho volebný program, s ktorým vstupoval do dekanských volieb na FIIT STU v roku 2019.”
Profesor Kotuliak je dekanom už viac ako 7 mesiacov. Sériou jeho viacerých neakceptovateľných krokov však situácia dospela do súčasného stavu, kedy pedagógovia aj študenti opúšťajú fakultu.
#2: “Žiaľ, výzva zo začiatku tohto roka pod názvom „AJ NAŠA FAKULTA“, ktorá bola legitímne podpísaná veľkou časťou zamestnancov a bola adresovaná kolegom v štrajkovej pohotovosti, bola odignorovaná. Vo výzve sme žiadali našich kolegov o prehodnotenie postojov voči súčasnému vedeniu FIIT STU, žiadali sme o zakopanie vojnovej sekery a vyzývali k diskusii.”
Táto výzva nebola v žiadnom prípade ignorovaná. Naopak, zamestnanci aj študenti prejavili záujem o výzvu a boli na výzvu osobne nahliadnuť u hovorkyni fakulty.
Od nástupu dekana prebiehali rozsiahle rokovania v rôznych zostavách – s mediátorom, s a bez účasti študentov, s rektorom a predsedom akademického senátu a aj bilaterálne rokovania medzi učiteľmi a vedením.
Na druhej strane, dekan bol opakovane vyzývaný na diskusiu za účasti celej zamestnaneckej časti akademickej obce, vrátane nových zamestnancov. Túto výzvu on aj vedenie opakovane odignorovali.
#3: “Medzitým však táto situácia prerástla do nepredstaviteľných rozmerov a z pomyselného etického či morálneho boja sa stala „ľudská štvanica“, sťažujúca prácu VŠETKÝM zamestnancom, brániaca pokojnému štúdiu študentom a v neposlednom rade výrazne zasiahla do akéhokoľvek rozvoja fakulty.”
Sme presvedčení, že neakceptovateľné kroky dekana, ktorých dôsledky priamo ohrozili chod fakulty a kvalitu štúdia, nemohli zostať opomenuté. Situácia sa dlho riešila výhradne na pôde fakulty, avšak takáto snaha o riešenie neviedla k žiadnemu výsledku. Prísľuby často platili len krátky čas (nielen tie, ktoré dal dekan rektorovi).
Nemyslíme si, že všetci majú zostať ticho v záujme zachovania pokoja, aj keď sa uskutočnia kroky ako napríklad neopodstatnené predbežné opatrenie voči zamestnancovi za jeho vyjadrenia, hodinová výpoveď bez riadneho prešetrenia (v dôsledku čoho študenti prišli o školiteľa), výmena vybraných učiteľov bez vedomia a súhlasu riaditeľa a nejasným diskriminačným kľúčom, nevypísanie výberových konaní, nepredĺženie zmlúv oznámené len hodinu po skončení štátnych skúšok a 7 pracovných dní pred skončením zmluvy, bez udania dôvodu a napriek nesúhlasu riaditeľa ústavu.
#4: “Dôrazne sa vyhradzujeme voči neustálemu a účelovému spochybňovaniu procesov a pravidiel na fakulte, ktoré vedú k nárastu nedôvery na STU a zaťažujú univerzitu, ako i verejnosť. STU je uznávanou univerzitou, inštitúciou, zriadenou a dotovanou štátom, má svoje organizačné zloženie, svoju hierarchiu a pravidlá, podliehajúce zákonom Slovenskej Republiky, ktoré tu boli pred konfliktom na FIIT STU a budú aj po ňom.”
STU je skutočne uznávanou univerzitou a má zavedené procesy zabezpečenia kvality. S týmto sa plne stotožňujeme. Vedenie na čele s dekanom však viackrát od svojho nástupu preukázalo neschopnosť alebo neochotu dodržiavať procesy a pravidlá:
- Nepredĺženie zmlúv zamestnancom. Riaditeľ Ústavu informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva (ÚISI) sa vyjadril, že pre zabezpečenie úloh potrebuje všetkých učiteľov, ktorým k 30.6. končila zmluva a žiadal dekana, aby im ju predĺžil. Dekan nijako nezdôvodnil nepredĺženie zmlúv, ktoré vážne ohrozuje zabezpečenie vzdelávania a kontinuitu vo výskume.
- Zmeny vyučujúcich na predmetoch v nasledujúcom akademickom roku. Podľa nového katalógu predmetov pre budúci rok došlo ešte dlho pred výpoveďami a deklarovaným odchodom učiteľov k masívnej zmene predmetov a ich personálneho zabezpečenia, vznikli nové predmety, iné boli zrušené, a to všetko bez dodržania procesov zavedených na univerzite. To, že nefungujú príslušné orgány akademickej samosprávy, neoprávňuje dekana robiť takéto rozhodnutia svojvoľne. K týmto zmenám došlo dokonca bez odbornej diskusie, ktorá by takýmto zmenám mala predchádzať a tiež bez súhlasu garanta študijných programov, keďže fakulta je už 6 mesiacov bez vymenovaného garanta vo viacerých študijných programoch.
- Zmena v sylaboch na predmetoch tesne pred alebo počas semestra. Niektoré zmeny pritom boli dočasne v rozpore s medzinárodnou akreditáciou IET (napr. možnosť získania bonusových bodov nad rámec hodnotiacej škály). Toto sa stalo ešte pred koronakrízou, až počas ktorej bola zmena podmienok absolvovania v niektorých prípadoch nevyhnutná. Vrcholom vola výmena vyučujúcich a kompletná zmena sylabov na predmete Výskumne orientovaný seminár, kedy táto zmena bola študentom a aj pôvodným vyučujúcim oznámená až priamo na prvej hodine.
- Nevypísanie výberových konaní. Riaditeľ ÚISI a neskôr aj zamestnanci opakovane a v predstihu vyzývali dekana, aby vypísal výberové konania, nakoľko mnohým učiteľom k 30.6. končili zmluvy. Dekan najskôr prisľúbil vypísať výberové konania, potom termín posúval a následne opakovane odmietal ich vypísanie, pričom aj napriek upozorneniu študentov opakovane uvádzal dôvody, ktoré sa preukázateľne nezakladali na pravde. Z nášho pohľadu, týmto dekan priamo ohrozil výučbu.
- Okamžité prepustenie prof. Bielikovej na základe anonymného podnetu bez prešetrenia útvarom, ktorý je za to zodpovedný. Podnet u dekana ostal niekoľko týždňov, predtým, ako bol doručený Útvaru hlavného kontrolóra STU. Podľa vyjadrenia pána rektora dekan nepostupoval v súlade so smernicou rektora.
- Nárazové prijatie 18 zamestnancov na pozíciu výskumného pracovníka pred voľbami do senátu fakulty. Viacerí pravdepodobne reálne nevykonávali prácu na plný úväzok, neboli zaradení na žiaden projekt a ani sa nepodieľali na výučbe v letnom semestri.
- Nekvalifikovaní výskumní pracovníci. Jasným príkladom je prijatie človeka bez vysokoškolského titulu druhého stupňa uznávaného štátom a bez vzdelania v oblasti informatiky (alebo dokonca technickom smere) na pozíciu Výskumný pracovník s VŠ vzdelaním, kde sa takéto vzdelanie vyžaduje. Viacerí výskumní pracovníci boli prijatí na túto pozíciu bez jediného výskumného výsledku, pričom nešlo o doktorandov.
- Nerovnaký prístup k doktorandom. Vznikol rozdiel medzi doktorandmi v tej istej situácii. Zatiaľ čo niektorým doktorandom v nadštandardnej dĺžke štúdia bez upozornenia prestalo chodiť štipendium (často ich jediné živobytie), iní doktorandi, blízki dekanovi, boli v tom istom čase prijatí na výskumnú pozíciu na plný úväzok. Po pár mesiacoch bola situácia vyriešená tak, že niektorí doktorandi majú plný úväzok a iní len čiastočný, pričom ich mesačný príjem je u viacerých z nich rovnaký. Vo voľbách v júni tak mohli hlasovať piati doktorandi s plným úväzkom a iní siedmi možnosť hlasovať s 80% úväzkom nemali.
#5: “Študenti sú stavebným kameňom univerzít a ich názor je dôležitý. Ich zaťahovanie do súboja bývalého vedenia a aktuálneho vedenia a ich stúpencov, ktoré už prerástlo hranice fakulty, znamená nepochopiteľné zlyhanie nás všetkých, skúsenejších pedagógov, zamestnancov, študentov. Snahy vedenia STU vyriešiť túto situáciu sú taktiež plné rozporov.”
Do tohto konfliktu nás ako študentov nikto nezatiahol a nenútil. Sme dospelí ľudia a proti krokom vedenia sme sa rozhodli ozvať na základe vlastného uváženia. Kroky, ktoré robí dekan, majú totiž priamy a kritický dopad na naše štúdium.
Názory a otázky študentov boli zo strany vedenia fakulty dlhodobo ignorované. Študenti (aj učitelia) sa opakovane dožadovali stretnutia s akademickou obcou, no bezvýsledne.
O tom, že študenti nie sú v centre záujmu vedenia, svedčia aj opakované útoky na študentov zo strany vedenia fakulty, šikanózne správanie smerom k študentovi a nemiestne poznámky týkajúce sa splnenia daňových povinností konkrétneho študenta zverejnené členom vedenia na internom diskusnom fóre.
Priamym dôsledkom tohto všetkého je výsledok júlového dotazníka medzi študentmi FIIT, podľa ktorého 33% zo 183 zúčastnených študentov odpovedalo, že pôjdu študovať do zahraničia, ďalších 5% plánuje odchod do praxe, 15% na inú univerzitu a 10% na inú fakultu STU. Zotrvanie na FIIT ako možnosť uviedlo len 28% študentov a 9% odpovedalo, že zostane na FIIT, avšak s častým dovetkom typu “dokončím bakalára a ak sa to nevyrieši, odchádzam”.
Vykresľovať snahu vedenia STU (a teda ako pána rektora, tak AS STU a správnej rady) ako plnú rozporov, bez vymenovania konkrétnych krokov, zaváňa demagógiou. Tieto vyjadrenia vnímame o to znepokojenejšie, že krátko po zasadnutí senátu z konca júna sa spustila antikampaň voči rektorovi STU, prof. Fikarovi.
#6: “Máme za to, že odvolávanie súčasného dekana prof. Ivana Kotuliaka by dovŕšilo toto dielo kompletnej destabilizácie fakulty a zničenia akýchkoľvek šancí na zlepšenie. Fakulta, ako i samotná STU, stratia ďalší čas, ktorý by mohol a mal byť venovaný práve rozvoju FIIT STU. Je isté, že fakulta, ako i STU, by medzitým prišla o ďalších kvalitných zamestnancov i študentov.”
Z fakulty kvôli krokom a jednaniu profesora Kotuliaka a jeho vedenia odišlo už 15 skúsených pedagógov (14 teraz, 1 v januári). Ďalší pedagógovia odídu práve v prípade, že sa situácia na fakulte nezlepší, pričom sa dá očakávať odchod cca 15 pedagógov, ku ktorým pridá približne polovica doktorandov (podľa vyjadrení samotných doktorandov).
Znamená to, že práve zotrvanie prof. Kotuliaka na pozícii dekana bude podľa všetkého viesť k definitívnemu rozvratu fakulty. Počet študentov, ktorí sa vyjadrili, že odídu z fakulty, je uvedený vyššie.
#7: “Máme za to, že vízia legitímne zvoleného dekana Kotuliaka je uskutočniteľná, má našu dôveru a súčinnosť v jej napĺňaní. Navyše, tento program plne korešponduje s dlhodobým zámerom STU pre roky 2020 – 2026.”
Profesor Kotuliak mal viac ako 7 mesiacov na stabilizáciu situácie a napĺňanie zámeru. Neveríme, že súčasné vedenie na čele s dekanom môže viesť k dlhodobej prosperite fakulty, zvlášť, ak dôjde k odchodu všetkých takmer 30 akademických zamestnancov. Získať také množstvo kvalifikovaných odborníkov v oblasti informatiky ako náhradníkov za odídených zamestnancov v takom krátkom čase je v našich končinách takmer nemožné, nehovoriac o ich pedagogickej a akademickej praxi.
#8: “Žiaľ, k plnej realizácii sa dekan ešte stále nedostal, keďže bol neustále konfrontovaný zo strany štrajkujúcich kolegov, študentov či médií. Všetci musíme vziať do úvahy fakt, že taký enormný tlak je nezlučiteľný s akýmkoľvek rozvojom fakulty a STU ako takej.”
Na fakulte máme silne zakorenenú občiansku angažovanosť (organizujeme hackatony, z FIIT pochádzajú nástroje, ktoré pomáhajú pri odhaľovaní korupcie alebo kontrole činnosti štátnych orgánov) a preto je prirodzené, že nám mocenské kroky z pozície sily a ohýbanie pravidiel neumožňujú ako študentom zostať ticho.
Tento tlak je dôsledkom krokov dekana a vedenia. Mediálny tlak sa začal až po mocenských krokoch smerujúcich k ovládnutiu senátu a bezprecedentnej výpovedi prof. Bielikovej, po čom sme ako študenti nedokázali zostať ticho a na protest sme prespávali na fakulte.
#9: “(Napríklad rozosielanie nepodložených, konšpiračných e-mailov označujúcich dekana Kotuliaka ako mafiána po rôznych inštitúciách na Slovensku či v zahraničí, či cielené ohováranie a spájanie s politickými stranami a s naznačovaním tunelovania eurofondov… v normálnej, slušnej spoločnosti takto závažné obvinenia bez dôkazov nemajú čo byť podsúvané verejnosti, médiám, študentom, kolegom.)”
Vieme len o jednom e-maili poslanom zamestnancom krátko po vyhodení prof. Bielikovej. Stalo sa tak zrejme dôsledkom šoku, keď tento zamestnanec s vysokou teplotou nakoniec skončil na dlhodobej PN s ťažkým zápalom pľúc. Za obsah mailu sa jeho autor viac-menej hneď ospravedlnil prostredníctvom svojho kolegu a aj sám na diskusnom fóre, keď mu to situácia a zdravotný stav umožnili. Nevieme o tom, že by boli rozposielané maily s opisovaným obsahom ďalším inštitúciám, domácim alebo zahraničným.
#10: “Je nás mnoho, ktorí máme záujem posúvať FIIT vpred, spolupracovať a vytvárať naozaj skutočné hodnoty bez manipulácie študentov, prenasledovania a vzájomného útočenia. Príliš veľa času už bolo strateného vzájomnými súbojmi.”
Koľko je to mnoho? Podľa informácií, ktoré zazneli na senáte, túto výzvu podpísalo 59 zamestnancov a študentov. V tejto výzve sú študenti a zamestnanci, ktorí žiadajú odchod dekana, označovaní za “hŕstku”. Aké slovo potom označuje túto významne menšiu skupinu, ktorej veľkosť ani nie je možné overiť?
Počet tých, ktorí žiadajú odchod dekana, je známy. Je to 486 študentov fakulty, 26 pedagógov, ktorí podpísali Otvorený list rektorovi, v ktorom vymenúvajú 11 dôvodov, pre ktoré v takejto situácii nemôžu zostať na fakulte a k verejnej výzve za odstúpenie dekana sa pridali priemyselní partneri a alumni a viac ako 7100 jednotlivcov.
S cieľmi ako takými, a teda rozvojom FIIT či spoluprácou, sa stotožňujeme. Po všetkom sme ale presvedčení, že na túto cestu už nie je možné vykročiť so súčasným obsadením vedenia.
Na tomto mieste cítime potrebu deklarovať, že nám v žiadnom prípade nejde o to, kto bude dekanom. Na mieste dekana a členov vedenia ale nevieme akceptovať niekoho, kto klame študentom do očí, útočí na nich a ktorého kroky viedli k odchodu väčšiny pedagógov fakulty.
#11: “Vážený pán rektor, vážený predseda akademického senátu, vážení členovia senátu, vážení predstavitelia STU, chaos, ktorého sme všetci svedkami za posledné mesiace, nie je vhodný spôsob spolupráce a ani riadenia. Jedinou šancou prekonať túto problematickú situáciu je SPOLUPRÁCA ĽUDÍ, KTORÍ PRACOVAŤ CHCÚ a sú ochotní viesť konštruktívny dialóg a dokážu spoločne hľadať riešenia a robiť kompromisy. (Od začiatku zvolenia prebehlo množstvo stretnutí, kde miesto diskusie boli kladené stále nové a nové požiadavky zakončené skoro vždy so žiadosťou o odstúpenie dekana Kotuliaka, či povyhadzovanie členov jeho tímu.)”
Toto vyjadrenie pokladáme za mierne manipulatívne. Učitelia chceli pracovať a pracovali. V situácii, keď dekan opakovane robil kroky, ktoré viedli k destabilizácii fakulty, sa však len ťažko dá očakávať, že sa všetci zamestnanci budú iba prizerať.
Ad “stále nové a nové požiadavky”. Ak dekan zobral učiteľom predmety, prirodzene vznikla nová požiadavka, aby ich vrátil. Ak nevypísal výberové konania, prirodzene vznikla požiadavka, aby ich vypísal. Ak boli na fakultu prijatí ľudia, z ktorých niektorých sme videli iba pri voľbách, prirodzene vyvstala požiadavka na riešenie tejto situácie. Namiesto toho dekan opakovane volil postup, že spravil 2 neakceptovateľné kroky a potom ponúkol ako zásadný ústupok, že jeden čiastočne vezme späť.
Odchádzajúci zamestnanci sa nerozhodli odísť bezdôvodne – len ťažko sa dá predpokladať, že všetci zamestnanci ostanú po krokoch dekana, ktoré destabilizujú fakultu. Posledného pol roka bolo veľa pokusov o konštruktívnu debatu zo strany študentov ako aj zo strany odchádzajúcich zamestnancov.
Ako príklad vyššie uvedeného sa dá spomenúť posledné stretnutie zamestnancov štrajkovej pohotovosti a dekana, zorganizované predsedom AS STU, prof. Peciarom. Na tomto stretnutí sa rysovala dohoda, ktorá by situáciu na fakulte mohla stabilizovať a zabrániť jej rozvratu angažovaním krízového manažéra. Zamestnanci s tým súhlasili; dekan túto ponuku po niekoľkodňovom zdržiavaní odmietol.
#12: “Preto Vás žiadame o „ŠANCU pre prof. KOTULIAKA“, nech výsledky jeho pôsobenia sa ukážu v náraste kvalitných vedeckých výstupov, v spolupráci so zahraničnými univerzitami, pritiahnutí kvalitných slovenských či zahraničných odborníkov, v spoluprácach, z ktorých bude profitovať nielen fakulta ale i celá STU, a nie vybraní jednotlivci, kde bude kontinuálne podporované tvorivé prostredie pre všetkých študentov a zamestnancov rovnako. Pri ďalších dekanských voľbách budeme môcť všetci zhodnotiť, čo sa podarilo a čo nie.”
Univerzita ani fakulta nie sú hračka.
Profesor Kotuliak mal viac ako 7 mesiacov šancu upokojiť situáciu. Fakulta nám horí pod rukami teraz. Zotrvanie profesora Kotuliaka a jeho vedenia bude znamenať odchod desiatok skúsených ľudí, čo v konečnom dôsledku ohrozí viac ako 160 záverečných prác – to sú skutočne ťažké dopady na životy študentov.
Nemôžeme čakať tri roky. Dekan čas mal. Ako študenti potrebujeme vedieť, či na fakulte máme zotrvať.
#13: “Kvalitu neurčuje hŕstka zamestnancov a študentov, ale inštitúcia, fakulta ako celok. Nikto nie je nenahraditeľný, i keď s veľkým smútkom sledujeme odchod kolegov, pedagógov, nemyslíme si, že to znamená pád fakulty. Stále veríme, že je možné zvrátiť situáciu spoločne s novými posilami.”
Absolútne nesúhlasíme s opakovaným označovaním takmer 500 študentov a k tomu desiatok pedagógov za “hŕstku” či “malú skupinku”. Ide o signifikantnú časť študentov a učiteľov fakulty a takéto znevažovanie hlasu študentov je smutné.
Pokles kvality štúdia pocítili tak študenti, ako aj učitelia. Jedným z najvýraznejších príkladov je zmena na predmete Výskumne orientovaný seminár (resp. po novom Výberový seminár), kde 17 z 19 študentov tohto predmetu spísalo sťažnosť po tom, čo výmena vedúcich predmetu a zmena jeho obsahu viedli k zníženej kvalite.
S odchodom profesorov je ohrozená garancia niektorých študijných programov, čím je de facto ohrozená existencia fakulty.
#14: “Práce je veľa a času ešte menej, preto ním neplytvajme nezmyselnými súbojmi a začnime konať, kým nie je neskoro. Slovenské školstvo nás potrebuje.”
Sme rovnakého názoru. My ale chceme študovať na Slovensku, na FIITke, s kvalifikovanými učiteľmi, nie s neistým prísľubom náhrady či posíl.
Slovensko skutočne akútne potrebuje šikovných informatikov, no v dôsledku prístupu prof. Kotuliaka a vedenia odchádzajú učitelia a nasledovať ich budú mnohí študenti.
#15: “Máme za to, že odvolanie dekana Kotuliaka naozaj nie je riešením.”
Odvolanie dekana Kotuliaka a nádej, ktorá s tým príde, sú jediné riešenie masívneho odchodu učiteľov a študentov z fakulty. Ak chceme zabrániť rozvratu FIIT, iná možnosť nie je.
Teda, nebola…
Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.