Minulý týždeň sa v médiách objavila informácia o údajných vysokých odmenách rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) – prof. Miroslava Fikara, ktoré získal za rok 2020. Predmetné články vznikli na základe infožiadosti, ktorá bola do médií zaslaná.

Pozreli sme sa na výšku odmien a porovnali ju s predchádzajúcim vedením STU. Jeho súčasťou bol napríklad aj vtedajší prorektor a súčasný predseda Akademického senátu STU – prof. Marián Peciar.

Infožiadosť zo senátu

Námetom na články bola infožiadosť, ktorá sa ešte pred zverejnením v médiách začala šíriť v prostredí Akademického senátu STU a neskôr celej univerzity. Jej predmetom bola výška vyplatených odmien rektora STU za rok 2020.

Portál Topky.sk následne informoval o tom, že rektor získal za rok 2020 odmeny celkovo dvakrát, a to v júni 2020 v hodnote 16 400 € a v decembri 2020 vo výške 17 000 €. Kritici vyčítali, že odmeny boli rektorovi udelené aj v čase, keď už bol v senáte schválený návrh na jeho odvolanie. Treba však dodať, že iba druhá z týchto odmien bola rektorovi Správnou radou STU schválená až po jeho odvolaní, pričom obe odmeny boli priznané za obdobie, kedy návrh na odvolanie ešte schválený nebol.

K odvolaniu rektora do dnešného dňa neprišlo – v rukách ho má prezidentka Slovenskej republiky. Ako informoval agentúru SITA hovorca prezidentky, bola podaná správna žaloba s návrhom na priznanie odkladného účinku rozhodnutia Akademického senátu STU. Ak ho súd uzná, bude to aj pre prezidentku znamenať dôvod na odklad jej rozhodnutia o odvolanie rektora STU, doplnila SITA.

O výške odmien a ich schválení rozhoduje Správna rada STU. Správna rada pozostáva z celkovo štrnásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister školstva. Šesť členov pritom navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu univerzity a šesť členov vyberie minister školstva po vyjadrení rektora.

Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť.

Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu univerzity a jedného člena študentská časť akademického senátu univerzity.

Odmeny predchádzajúceho rektora boli vyššie 

Odmeny rektora Fikara boli predmetom diskusií aj na ostatnom zasadnutí Akademického senátu STU. Na otázku ohľadom výšky odmien predseda akademického senátu, prof. Peciar, na pondelkovom zasadnutí neodpovedal, podľa neho výšku odmien nepozná: „Nikdy som nevidel odmenu rektora“. Prof. Peciar sa pritom na riadení univerzity podieľa dlhodobo, za bývalého rektora bol jedným z jeho prorektorov.

Súčasný rektor Fikar pritom získal za rok 2020 odmenu vo výške 33 400 €. Informácie o výške odmeny rektora Fikara za rok 2019 k dispozícii nemáme, podľa zdrojov týždenníka Plus 7 dní išlo o sumu 3 500 €.

Pre porovnanie sme si prostredníctvom infožiadosti vypýtali výšku odmien bývalého rektora STU za rok 2015-2019. Ich výška sa pohybovala od 30 až po 39 tisíc € ročne, priemerná odmena za 1 rok bola 35 300 €.

Táto suma je tak vyššia ako odmena, ktorú získal súčasný rektor STU v roku 2020 a ktorá je Správnej rade STU vyčítaná. Pripomíname, že v tomto období bol vo vedení univerzity aj súčasný predseda akademického senátu, prof. Peciar.

Kritika tajného hlasovania

Predseda Akademického senátu STU a viacerí jeho členovia počas posledného zasadnutia kritizovali neverejné hlasovanie o odmenách rektora a možné porušenie vysokoškolského zákona. Ako však odznelo na senáte, takéto hlasovanie bolo aj historicky neverejné, keďže išlo o personálne otázky, a prebiehala počas neho diskusia.

Kritika neverejného hlasovania vyústila do toho, že akademický senát vyzval predsedu Správnej rady STU, doc. Ftáčnika, na odstúpenie. Počas zasadnutia akademického senátu, ale aj v minulosti, ho viacero senátorov pritom považovalo za problematického z dôvodu, že pôsobí na Univerzite Komenského, a je tak podľa nich konkurenciou pre STU.

Táto situácia je však pomerne kuriózna. Ten istý akademický senát totiž ešte v októbri 2020 blokoval prístup verejnosti či médií na svoje zasadnutie. Predseda senátu, prof. Peciar, dal navyše hlasovať o zákaze vyhotovovania audiovizuálnych záznamov, čo aj verejná ochrankyňa práv vyhodnotila ako možné porušenie ústavného zákona. Ako sme informovali, k takémuto kroku zo strany vedenia AS STU nedošlo prvýkrát – zákaz vyhotovovať záznam zo senátu vydal priamo predseda senátu Marián Peciar na februárovom zasadnutí v roku 2020.

Obhajoba dezinformačných médií

Informácia o odmenách súčasného rektora sa začala šíriť po publikovaní článku na portáli Hlavnydennik.sk. Tento portál je pritom zaradený do zoznamu stránok so sporným obsahom.

Voči tomu, že informácia pochádza z dezinformačneho webu, sa ohradila študentská časť Akademického senátu STU. Na obranu portálu Hlavnydennik.sk sa však postavil predseda senátu, prof. Peciar: “Konšpiračný denník, ale napriek tomu tam hovorili pravdu.”

Jeden zo študentských senátorov, Denis Eke, však spochybnil, že článok obsahoval nepodložené priame prepojenie rektora a predsedú vlády SR, Igora Matoviča, na čo prof. Peciar zareagoval, že táto časť článku ho nezaujíma.

Faktom je, že toto je štandardný prvok článkov v dezinfomačných médiách. Články v nich sa sčasti zakladajú na pravde a sčasti na domnienkach či priamo hoaxoch, ktoré sú vydávané za fakty bez uvedenia zdroja tvrdenia. V podobnom duchu sa, žiaľ, nieslo aj celé zasadnutie Akademického senátu.

Dezinformácie ako dôvod na odvolanie

Prof. Peciar neskôr prirovnával konšpiračný web k serióznym médiám ako napríklad Aktuality, Živé.sk či Trend.

Vyradenie dezinformačného webu Hlavnespravy.sk z prehľadu správ Slovenskej technickej univerzity bol jedným z dôvodov, pre ktorý Akademický senát STU schválil návrh na odvolanie rektora STU, Miroslava Fikara. Hlavné správy sú vo všeobecnosti označované za dezinformačný web, ktorý od roku 2014 šíri prokremeľskú propagandu, čo vlani potvrdila aj analýza Globsecu. V súčasnosti napríklad nekriticky propagujú názory ľudí, ktorí COVID-19 označujú za banálne ochorenie, okolo ktorého sa robí zbytočná panika.

Dezinformácie boli aj témou rozhovoru so senátorom Bitterom na jeseň v Denníku N, kde sa ho redaktor pýtal, či sa podľa neho rektor uchýlil vypustením Hlavných správ k cenzúre. Senátor vtedy reagoval nasledovne: „Neviem, v tejto chvíli by som musel ísť do slovníka slovenského jazyka, aby som si pozrel, čo presne cenzúra znamená, lebo niektoré slová môžu mať rôzne významy.“

Zaujímavosťou však je, že svedkami cenzúry sme boli opakovane aj na FIIT STU, čo však ako problém zjavne Akademický senát STU neidentifikoval.

Rôzne úrovne univerzity, rovnaké praktiky

Na STU sa tak opäť objavujú metódy, ktoré predchádzali voľbám dekana na FIIT STU.

Posledné týždne sme boli totiž svedkami dlhodobej diskreditácie rektora na sociálnych sieťach. Využili sa pritom aj prvky typické pre dezinformačnú scénu – anonymom vytvorená diskreditačná stránka či falošné profily útočiace na rektora, ktoré nedávno spochybňovali aj jeho hospitalizáciu a označovali ju za zámer skryť sa.

Rektor je volený funkcionár a očakáva sa, že istú mieru kritiky zniesť musí. Zároveň však platí, že aj kritika volených funkcionárov by mala byť vecná a založená na faktoch.